ZELENÝ BOD - rozhodnutie Európskeho Súdu

Európska komisia víta rozhodnutia Súdu prvého stupňa z 24. mája 2007 (súdne prípady č. T-151/01 a T-289-01), v ktorých sa v celom rozsahu zamieta odvolanie podané spoločnosťou Duales System Deutschland (DSD) proti dvom rozhodnutiam tejto Komisie z r. 2001, týkajúcich sa zneužitia dominantnej pozície na trhu systémov zberu a recyklácie odpadov z obalov.

Spoločnosť Duales System Deutschland (DSD) vznikla v roku 1990 v Nemecku, aby uľahčila výrobcom a distribútorom splnenie povinnosti zberu a zhodnotenia odpadov z obalov, ktoré vyplýva z nemeckej obalovej legislatívy. Symbolom tejto služby sa stala značka Zelený bod. Obaly označené Zeleným bodom je možné v Nemecku odhodiť do nádob označených týmto logom a následne budú tieto obaly vyzbierané a zhodnotené.

V roku 1994 bola prijatá Smernica EK 94/62/EC o obaloch, ktorá bola neskôr implementovaná všetkými členskými štátmi EÚ. Keďže spoločnosť DSD chcela uľahčiť označovanie obalov značkou Zelený bod, najmä dovozcom z iných členských krajín EÚ, začala prostredníctvom organizácie PRO EUROPE poskytovať licenciu na používanie značky Zelený bod pre spoločnosti zabezpečujúce plnenie povinností tejto smernice v ostatných členských štátoch.

V roku 2001 Európska Komisia (EK) zverejnila dve rozhodnutia (č. T-151/01 a č. T-289-01), v ktorých uvádza, že DSD zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu systémov zberu a zhodnocovania odpadov z obalov v Nemecku a systémom poplatkov za obaly nesúce značku Zelený bod poškodzuje svojich zákazníkov a znemožňuje vstup konkurencie na trh. EK uložila DSD povinnosti tieto praktiky odstrániť. Základnou zásadou, z ktorej EK vychádza, je „žiadna služba, žiadne poplatky“. DSD sa proti týmto rozhodnutiam odvolala.

V máji 2007 európsky Súd prvého stupňa (ďalej len Súd), potvrdil platnosť obidvoch rozhodnutí EK z roku 2001 a zamietol pripomienky DSD v plnom rozsahu. Úradný preklad tlačovej správy, ktorou EK privítala toto súdne rozhodnutie, nájdete TU.

Úplný rozsudok Súdu v prípade T-151/01 nájdete TU. V tomto rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že:

Východiskovým bodom pre rozhodnutie Súdu je, že výrobcovia alebo distribútori si môžu vybrať, akým spôsobom si splnia zákonnú povinnosť zberu a zhodnotenia odpadov z obalov. Samozrejme môžu pre jeden typ obalu kombinovať viacero systémov. Nemecká legislatíva nebráni vzniku ďalších konkurenčných systémov, naopak jej cieľom je vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia.
V súdnom rozhodnutí sa uvádzajú tieto spôsoby kombinovaného plnenia povinností zberu a zhodnotenia odpadov z obalov, kde klient platí iba za tie obaly označené značkou Zelený bod, ktoré zhodnotil prostredníctvom DSD: a) výrobcovia alebo distribútori sú členmi systému DSD pre časť obalov z jedného materiálu, druhú časť obalov z toho istého materiálu zabezpečujú prostredníctvom iného kolektívneho systému v Nemecku, b) výrobcovia alebo distribútori majú vytvorený vlastný systém zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a časť obalov, ktoré nedokážu zhodnotiť, zhodnocujú prostredníctvom DSD, c) výrobca alebo distribútor nie je v Nemecku členom systému DSD, ale je členom systému, ktorý má licenciu Zelený bod, v inom členskom štáte EÚ.
V prípade, že výrobca alebo distribútor využíva jeden z uvedených kombinovaných systémov, DSD požaduje, aby zákazník všetky svoje obaly, aj tie, ktoré zhodnotil iným spôsobom, označil značkou Zelený bod a zaplatil za používanie tejto značky poplatok. Tento spôsob platby považuje EK za zneužitie dominantného postavenia na trhu a DSD nesmie ďalej spoplatňovať používanie loga Zelený bod na tej časti obalov, kde povinnosť zberu a zhodnotenia bola preukázateľne splnená iným spôsobom ako prostredníctvom organizácie DSD.
DSD rovnako nemôže požadovať, aby zákazník označil iba tú časť obalov, za ktorú zaplatil poplatok do systému DSD. Súd uznáva, že selektívne označovanie obalov odrádza výrobcov a distribútorov od používania konkurenčných systémov, rôzne označovanie obalov je ekonomicky nevýhodné a vytvára na trhu bariéry, keďže sa týmto spoločnostiam zvyšujú náklady.

Značka Zelený bod je veľmi dobre známa v mnohých európskych krajinách. Súd však vyhlasuje, že vzhľadom na praktické fungovanie systému zberu a recyklácie odpadov z obalov logo Zelený bod neplní takú úlohu a nemá taký význam, aký mu prisudzuje spoločnosť DSD. Súd uvádza, že základná funkcia tejto značky je splnená vtedy, keď spotrebiteľovi signalizuje, že má možnosť zhodnotiť tento obal prostredníctvom systému DSD. Až konečný spotrebiteľ však rozhodne, či obal skončí v kontajneri označenom Zeleným bodom, alebo v kontajneri konkurenčnej spoločnosti, či v bežnom komunálnom odpade. Rovnako v kontajneroch označených Zeleným bodom končia obaly, ktoré touto značkou nie sú označené. Súd vyhlasuje, že dosiahnutie limitov zhodnotenia nie je závislé od toho, či obal nesie alebo nenesie túto značku, ale spotrebitelia sa riadia podľa druhu materiálu, z ktorého je obal vyrobený.

V Slovenskej republike ani v rámci Európskej únie neexistuje žiadna legislatívna povinnosť uvádzať značku Zelený bod na obaloch. Vo väčšine európskych krajín, vrátane Slovenska, takéto označenie nemá zmysel a neznamená, že obal bude aj reálne vyzbieraný a zrecyklovaný. Toto označenie býva často mylne považované za ekoznačku, avšak u nás táto značka nemá žiadne opodstatnenie.

Úradný preklad tlačovej správy, ktorou EK privítala toto súdne rozhodnutie, nájdete TU.

Zoznam noviniek za rok 2007

» hore