O rozšírenej zodpovednosti výrobov a úlohách OZV je treba hovoriť

O rozšírenej zodpovednosti výrobcov musíme hovoriť, písať a diskutovať. Má to zmysel. Čím viac bude tento systém pochopený, tým jednoduchšie bude hľadať riešenia na jeho zlepšovanie a dosahovanie ešte ambicióznejších cieľov.

Preto som neváhal, keď prišla ponuka na účasť NATUR-PACKu v podcaste #vzdymasnavyber pod taktovkou Stanislava Lička a Tatiany Semanovej.

Bola to takmer hodina výživného rozprávania. O rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa pritom dalo hovoriť ešte celé hodiny. Hoci si to verejnosť často ani neuvedomuje, na pleciach organizácií zodpovednosti výrobcov leží obrovské množstvo povinností.

 

Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov má svoje korene v Škandinávii v 90. rokoch. Hlavnou myšlienkou bolo preniesť finančnú a organizačnú zodpovednosť za výrobok po skončení jeho životnosti – teda za zber, triedenie a recykláciu – z obcí a daňových poplatníkov priamo na výrobcov.

Na Slovensku sa tento princíp naplno uplatnil v roku 2016 po zásadnej reforme odpadovej legislatívy.

A malo to význam aj výsledky. Triedenie a recyklácia odpadov odvtedy napredujú a z chvosta krajín EÚ sa postupne prebíjame medzi najlepších. V niektorých oblastiach už dnes dokonca patríme medzi európsku špičku.

Od roku 2016 je triedený zber pre fyzické osoby, teda pre všetkých obyvateľov Slovenska, bezplatný. Celý systém triedenia, ale aj dohľad nad tým, čo sa ďalej s odpadom deje, leží na pleciach OZV. Parametrov, ktoré musí každá OZV sledovať, je nesmierne veľa. Bez kvalitného informačného systému a dobrého analytického tímu sa dnes prakticky nedá fungovať. Dáta, ciele, sledovanie materiálových tokov vyzbieraných odpadov, vyhodnocovanie, plánovanie, predikcie trhu či vyzbieraných množstiev – to všetko je každodennou súčasťou našej práce.

Nehovoriac o spleti zmluvných vzťahov. Každá OZV musí mať zabezpečené zmluvné vzťahy so svojimi klientmi, samosprávami, zberovými spoločnosťami a v niektorých prípadoch aj s výkupňami. Pre lepšiu predstavu – NATUR-PACK je dnes najväčšou OZV na Slovensku. Staráme sa o takmer 9 000 klientov – výrobcov – a triedený zber zabezpečujeme v takmer 1 000 samosprávach rôznych veľkostí a charakteristík, od malých obcí až po hlavné mesto.

Na konci dňa však o výsledkoch triedenia rozhodujú samotní občania. Každý deň sa totiž rozhodujú, do ktorého kontajnera odovzdajú svoj odpad. Preto je neoddeliteľnou súčasťou RZV aj vzdelávanie verejnosti a zvyšovanie povedomia o odpadoch. A práve to je moja obľúbená oblasť, moja parketa a moja vášeň.

Vzdelávaním totiž dokážeme veci meniť. A pri našich vzdelávacích aktivitách máme šťastie nielen na skvelý interný tím, ktorý nám neustále prináša nové podklady a námety na komunikáciu, ale aj na výborných partnerov, spolupracujúce organizácie a jednotlivcov.

Dnes je to už dlhý zoznam – od neziskových organizácií, ako sú INCIEN - Inštitút cirkulárnej ekonomiky, CEEV ŽIVICAOdvážne Prešov, Inštitút DAPHNE, či Slovensko zálohuje, cez združenia ako ZMOS, zberové spoločnosti ako OLO, KOSIT či Technické služby mesta Prešov, až po individuálnych tvorcov, akými sú Braňo Jobus či skupina Sranda Banda a mnohí ďalší.

A v neposlednom rade treba spomenúť aj našich klientov – výrobcov, z ktorých mnohí už dnes veľmi aktívne realizujú vlastné ekologické projekty a riešenia vrátane vzdelávania verejnosti. 

Aj o tomto všetkom som, ale aj ďalších témach som hovoril v podcaste. A už teraz sa teším na každú ďalšiu príležitosť diskutovať o odpadových témach, o tom prečo sme presvedčení (aj na základe dát) že naša práca má zmysel. A tiež o tom, prečo sme presvedčení, že systém sa má ďalej vylepšovať, rozvíjať, napredovať, ale bez nepremyslených, a zrýchlene schvaľovaných legislatívnych zmien. 

Autor: Marek Brinzík, riaditeľ pre komunikáciu a marketing, NATUR-PACK.