Analyzovali sme dobrovoľníkmi vyzbierané odpady z prírody. Pozrite si výsledok

Ak chcete vedieť ako skončil komunitný projekt "Vrece za vrecom, vyčistime Pečniansky les, Soví les a hrabiny" a čo ukázala analýza vyzbieraných odpadov, prečítajte si tlačovú správu VÚB banky a pozrite si aj reportáž z YouTube kanála NATUR-PACK verejnosti.

Tlačová správa VÚB banka  - 14.07.2021 - Bratislava

Spoločná veľká upratovacia akcia magistrátu hlavného mesta Bratislavy a dobrovoľníkov z VÚB banky odľahčila lužné lesy na petržalskej strane Dunaja o 340 kg odpadu. Výsledkom nie je len čistejšia príroda chránených lesov Hrabiny, Soví a Pečniansky les, ale aj analýza vyzbieraného a vytriedeného odpadu. Tú zabezpečila organizácia NATUR-PACK a poskytne mestu prehľad o stave znečistenia týchto prírodných lokalít a tiež dáta v rámci nastavenia pravidiel pre zálohovanie obalov nápojov.

Bratislavčania a Bratislavčanky, ktorým záleží na čistote a ochrane prírody, mohli začiatkom júna spojiť pri prechádzkach v lesoch popri Dunaji príjemné s užitočným. Vďaka iniciatíve VÚB banky pribudli na viacerých miestach v rámci petržalského brehu stojiská s pripravenými informačnými tabuľami, rukavicami, vrecami a vyhradeným miestom na odovzdanie vyzbieraného odpadu. Počas najväčšej akcie tohto druhu v lužných lesoch Bratislavy, za ktorú sa postavila aj kancelária primátora hlavného mesta, sa podarilo v Pečnianskom lese (za mostom Lafranconi), Sovom lese (od mosta Apollo k Ekonomickej univerzite) a lese Hrabiny (za Ekonomickou univerzitou smerom k Dunaju) vyzbierať za 10 dní 340 kg voľne pohodeného odpadu.

Do čistenia týchto prírodných lokalít, v ktorých sa za ostatné roky nahromadili vo svojej podstate čierne skládky odpadu, sa mohla zapojiť celá verejnosť. Každému, kto pridal ruky a na koniec vrece vyzbieraného odpadu k spoločnému dielu, sa chceme v mene mesta poďakovať. Najviac tímom dobrovoľníkov z VÚB, ktorí stoja aj za samotnou myšlienkou a celú akciu zorganizovali nielen personálne, ale aj materiálne. Sme radi, že sa podarilo pomôcť lesom, ktoré majú pre Bratislavu z hľadiska biodiverzity veľký význam. Takýmto akciám sme pripravení sa venovať aj v budúcnosti,“ hovorí Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie.

Cieľom akcie bolo v prvom rade dostať odpad preč z lesov, rovnako však išlo organizátorom aj o jeho následné roztriedenie a analýzu. Po odvoze vriec odpadu zo stojísk, ktorý zabezpečila mestská organizácia OLO, prešla fyzickým rozborom a štatistickou analýzou približne tretina vyzbieraného odpadu. Až 86 % jeho objemu tvoril vytriediteľný odpad, ktorý je možné zrecyklovať, resp. spracovať s ohľadom na životné prostredie, a ktorý by bez tohto pričinenia znečisťoval mestské lesy ďalšie desiatky rokov.

Z odpadov, ktoré po správnosti patria do kontajnerov resp. do vriec na triedený zber, mali najväčšie, 18-percentné zastúpenie plasty. Spomedzi všetkých plastov tvorili najväčšiu časť, takmer tretinu (29 %), PET fľaše. Z odpadov, pôvodne určených na zberný dvor resp. do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa niekoľkokrát za rok umiestňujú v jednotlivých mestských častiach, mali najväčšie zastúpenie objemné odpady, a to až 28 %. Medzi nálezmi nechýbali ani odpady s obsahom nebezpečných látok (rozmanité chemikálie), čo je vzhľadom na chránené lokality neprípustné.

Keď sme videli všetky tie odpady, porozdeľované podľa jednotlivých druhov, uvedomili sme si, že v prírode končí prakticky všetko, s čím sa bežne stretávame v domácnosti - od potravín, textílií, skla, papiera, kovov, plastov mnohých druhov, nebezpečných chemikálií, až po rozmanité elektroodpady a stavebné odpady,“ hovorí Marek Brinzík z organizácie NATUR-PACK, ktorá sa postarala o roztriedenie a analýzu odpadu z bratislavských lesov, a ďalej dopĺňa: „Analýza vyzbieraných odpadov potvrdzuje náš názor. Na to, aby sme mali v prírode naozaj poriadok, nebude stačiť, ani keď z nej už onedlho vďaka zálohovaniu zmiznú nápojové PET fľaše a plechovky. Z takmer 100 kg celkovej analyzovanej vzorky tvorili PET fľaše 5 % a približne rovnaké zastúpenie mali aj plechovky. Ak by sa po rozbehnutí zálohového systému do prírody nedostal už ani jeden zálohovaný obal, naďalej by tam ležalo množstvo (v našom prípade 90 %) iných druhov odpadu. Zálohovanie čistote prírody určite veľmi pomôže, naďalej však budú potrebné aj iné aktivity na zvyšovanie povedomia verejnosti o odpadoch. Veríme, že postupne v prírode bude končiť odpadov oveľa menej. Preto si každý jeden projekt, ktorý tomuto cieľu pomáha, nesmierne vážime.

 

 

Ďalšie články