Nariadenie (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov (PPWR) prináša nový pohľad na zodpovednosť jednotlivých subjektov v dodávateľskom reťazci. Jednou z najdiskutovanejších zmien je určenie výrobcu obalov na účely rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV). Nejde iba o terminologickú zmenu. Správne určenie výrobcu má priamy vplyv na evidenciu obalov, vykazovanie ich množstiev, financovanie triedeného zberu a fungovanie celého systému RZV.
Doterajším základom európskej obalovej legislatívy bola smernica 94/62/ES. Postupne sa však ukázalo, že nedokáže dostatočne reagovať na nové environmentálne výzvy ani zabezpečiť jednotné pravidlá na európskom trhu. Európska komisia preto v rámci Európskej zelenej dohody a Akčného plánu pre obehové hospodárstvo pripravila novú právnu úpravu, ktorej výsledkom je PPWR.
Prázdne prepravné a servisné obaly a obaly prvovýroby
Pri tejto skupine obalov je vo väčšine prípadov po novom výrobcom samotný zhotoviteľ prázdneho obalu, teda subjekt, ktorý ho fyzicky vyrobil. Pri neoznačených obaloch vyrobených a dodaných v rámci Slovenska už povinnosti RZV neplní podnik, ktorý ich kúpi a použije na zabalenie svojho výrobku. Zodpovednosť sa presúva o krok skôr v dodávateľskom reťazci – na subjekt, ktorý obal v SR zhotovil a prvýkrát sprístupnil na slovenskom trhu.
Ak si podnik zadá výrobu týchto obalov so svojou obchodnou značkou, výrobcom na účely RZV je on. Výnimkou je mikropodnik¹, pri ktorom zodpovednosť nesie subjekt, u ktorého si výrobu obalov objednal.
Za výrobcu na účely RZV sa pri tejto skupine obalov považuje objednávateľ aj vtedy, ak zhotoviteľovi určí konkrétne technické alebo konštrukčné požiadavky, napríklad špecifické výseky, prvky obalu či obsah recyklovaného materiálu. Tento výklad vychádza z dokumentu Európskej komisie „Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR) – Frequently Asked Questions, 2. vydanie, august 2026“. Uvedené situácie sa týkajú obalov vyrobených a dodaných v rámci Slovenska.
Ak podnik nakupuje zo zahraničia neoznačené prázdne prepravné, servisné obaly alebo obaly prvovýroby, je ich výrobcom na účely RZV. Platí to pri ich použití na zabalenie vlastných výrobkov aj pri ďalšom predaji alebo dodaní v nezmenenom stave iným podnikom na Slovensku.
Tovar prichádzajúci zo zahraničia
Pri dodávkach baleného tovaru zo zahraničia je rozhodujúce, či je tovar určený na ďalšiu distribúciu, alebo smeruje priamo ku koncovému používateľovi.
Ak slovenská spoločnosť tovar ďalej distribuuje na slovenskom trhu, za výrobcu na účely RZV sa vo všeobecnosti považuje táto spoločnosť, ktorá ho ako prvá sprístupnila na trhu SR. Ak zahraničný dodávateľ dodáva tovar priamo koncovému používateľovi na Slovensku, výrobcom na účely RZV je vo všeobecnosti zahraničný dodávateľ.
Koncovým používateľom môže byť spotrebiteľ aj profesionálny koncový používateľ – napríklad spoločnosť, ktorá výrobok nadobúda pre vlastnú potrebu alebo výrobu a ďalej ho ako výrobok nedistribuuje v rovnakej forme, v akej bol dodaný.
Príklad 1: Český výrobca dodá balené výrobky slovenskému veľkoobchodu, ktorý ich predáva ďalším obchodníkom na Slovensku. Výrobcom na účely RZV je vo všeobecnosti slovenský veľkoobchod.
Príklad 2: Nemecký dodávateľ dodá balený výrobok priamo slovenskej výrobnej spoločnosti, ktorá ho použije vo vlastnej prevádzke a ďalej ho nepredáva ani nedistribuuje. Výrobcom na účely RZV je nemecký dodávateľ, pretože slovenská spoločnosť je profesionálnym koncovým používateľom.
NATUR-PACK odporúča slovenským spoločnostiam, ktoré nakupujú balený tovar zo zahraničia ako koncoví používatelia, aby na túto skutočnosť upozornili svojich dodávateľov. Tí by si mali zabezpečiť plnenie povinností výrobcu obalov na území SR.
Tovar dodávaný zo Slovenska do zahraničia
Pri dodávkach do iného členského štátu je potrebné určiť výrobcu vo vzťahu k trhu cieľovej krajiny. Aj tu rozhoduje, či tovar pokračuje v distribúcii, alebo smeruje priamo ku koncovému používateľovi.
Ak slovenská spoločnosť dodá balený výrobok napríklad českému distribútorovi, ktorý ho ďalej predáva na českom trhu, výrobcom na účely RZV by vo všeobecnosti mala byť prvá česká spoločnosť, ktorá ho tam ďalej distribuuje.
Ak však dodáva výrobok priamo zahraničnému koncovému používateľovi, povinnosti výrobcu sa vzťahujú na slovenskú spoločnosť. Tá si musí zabezpečiť plnenie povinností RZV v príslušnom členskom štáte, napríklad prostredníctvom tamojšej organizácie zodpovednosti výrobcov, v súlade s pravidlami danej krajiny. Koncovým používateľom môže byť aj podnik, ktorý výrobok využije pri svojej činnosti a ďalej ho nedistribuuje.
NATUR-PACK pripravil praktickú interaktívnu mapu, pomocou ktorej spoločnosti jednoducho nájdu partnerské organizácie v jednotlivých členských štátoch EÚ. 👉 Partnerské organizácie v Európe
Spotrebiteľské a skupinové obaly
Pri spotrebiteľských a skupinových obaloch sa za výrobcu na účely RZV vo všeobecnosti považuje balič alebo plnič – spoločnosť, ktorá výrobok balí alebo plní do obalu a následne ho sprístupňuje na trhu. Samotný zhotoviteľ prázdneho obalu sa spravidla nestáva výrobcom na účely RZV len preto, že obal vyrobil.
Ak si spoločnosť nechá výrobok vyrobiť a zabaliť iným podnikom, ale uvádza ho na trh pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, výrobcom na účely RZV je ona. Ak je mikropodnikom¹, výrobcom je spoločnosť, ktorá výrobok zabalila alebo naplnila do obalu. Uvedené platí za predpokladu, že oba subjekty majú sídlo v Slovenskej republike.
Prebaľovanie tovaru
Ak spoločnosť ako prvá uvádza dovezený tovar na slovenský trh a zároveň ho vybalí a prebalí bez toho, aby bola jeho koncovým používateľom, za výrobcu na účely RZV sa vo všeobecnosti považuje táto spoločnosť, pokiaľ nebol určený iný výrobca zodpovedný za plnenie povinností RZV.
Dosahy na evidenciu a financovanie systému RZV
Zmena definície výrobcu sa nekončí určením zodpovedného subjektu. Mení aj to, u koho sa jednotlivé množstvá obalov evidujú a vykazujú. Od 12. augusta 2026 tak môžu niektorým spoločnostiam evidované množstvá klesnúť, iným pribudnúť alebo im povinnosť evidencie a plnenia RZV vznikne po prvýkrát. Na tento presun zodpovednosti upozorňuje aj aktuálne usmernenie MŽP SR.
Rok 2026 bude z pohľadu evidencie špecifický. Keďže sa definícia zmenila v priebehu roka, je potrebné zohľadniť dva režimy. Usmernenie MŽP SR uvádza potrebu získať údaje umožňujúce porovnať množstvá obalov evidované podľa pravidiel pred uplatňovaním PPWR a po jeho začatí.
Nová definícia sama osebe neznamená, že na slovenský trh bude uvedených viac alebo menej obalov. Mení však to, kto za ne nesie zodpovednosť a cez koho sa vykazujú a financujú. Množstvo prepravných obalov predtým vykazované baličom môže po novom vykazovať ich slovenský zhotoviteľ.
Presuny vykazovaných množstiev medzi výrobcami a následne aj medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov môžu mať finančný význam pre jednotlivých výrobcov aj OZV. Konkrétny rozsah finančného vplyvu však bude možné objektívne vyhodnotiť až na základe reálnych evidenčných údajov.
Stabilita triedeného zberu závisí aj od správnych údajov
Obal sa po použití môže stať odpadom bez ohľadu na to, kto je jeho výrobcom podľa PPWR. Množstvá obalov, ktoré na Slovensku vstupujú do spotreby a následne môžu skončiť v odpadovom toku, preto musia byť správne zachytené v systéme RZV.
Kľúčové bude zabrániť dvojitému vykázaniu rovnakých obalov aj tomu, aby v dôsledku nesprávneho určenia výrobcu neboli vykázané vôbec. Dôležitá bude kvalita dát, zmapovanie dodávateľských tokov a výmena informácií medzi dodávateľmi a odberateľmi. Aj MŽP SR označuje porovnanie údajov pred zmenou a po nej za potrebné na plynulé prispôsobenie systému.
Zmena jednej definície tak zasahuje evidenciu, výkazníctvo, zmluvné vzťahy, financovanie RZV aj stabilitu triedeného zberu v mestách a obciach. Za každým obalom uvedeným na slovenský trh musí stáť jednoznačne identifikovaný subjekt, ktorý zaň prevezme zodpovednosť a zabezpečí plnenie povinností RZV.
NATUR-PACK preto považuje za nevyhnutné, aby všetky zainteresované subjekty pristúpili k novým povinnostiam čo najskôr a s maximálnou zodpovednosťou. Jednou z najdôležitejších úloh je aktívna komunikácia slovenských spoločností so zahraničnými partnermi, najmä pri priamych dodávkach koncovým používateľom. Pomôže minimalizovať riziko, že obaly zostanú mimo evidencie a financovania len preto, že zodpovedný subjekt o svojej povinnosti nevie alebo na ňu včas nezareagoval.
Informácie v tomto článku vychádzajú z aktuálne dostupných podkladov a výkladu nariadenia PPWR. Keďže výklad a aplikačná prax sa môžu ďalej vyvíjať, obsah článku má informačný charakter a nepredstavuje právne záväzný výklad ani individuálne právne poradenstvo.
Zdroje
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES
https://environment.ec.europa.eu/topics/waste-and-recycling/packaging-waste_en?utm_source.com
Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR) – Frequently Asked Questions, 2. vydanie, august 2026.
Usmernenie MŽP SR k praktickému uplatňovaniu definície výrobcu obalov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „Nariadenie o obaloch“) a zasielaniu požadovaných údajov od výrobcov obalov vo vzťahu k zmene definície výrobcu obalov pre určené obdobie
¹ Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
