V komunikácii o triedení odpadu sme si celé roky pomáhali pomerne jednoduchými vetami. Trieďme, pretože tým chránime prírodu. Recyklácia šetrí prírodné zdroje. Vytriedený odpad dostáva druhú šancu.
Podstata týchto posolstiev je správna. V čase sprísňovania pravidiel pre environmentálne tvrdenia však už nestačí, aby bolo tvrdenie iba dobre mienené. Musíme vedieť vysvetliť, čo presne znamená, za akých podmienok platí a o aké odborné podklady sa opiera.
Aj preto sme v našej OZV NATUR-PACKu pripravili pozičný dokument k tvrdeniu, že triedenie a recyklácia odpadu prispievajú k ochrane životného prostredia.
Jednoduchá veta, za ktorou je zložitý proces
Triedenie a recyklácia nie sú synonymá. To, že človek správne vytriedi obal, ešte automaticky neznamená, že tento konkrétny obal bude recyklovaný. Vytriedený materiál musí prejsť zberom, dotriedením a úpravou. Musí spĺňať technické a kvalitatívne požiadavky recyklačného procesu a musí preň existovať reálne využitie.
Triedenie je teda nevyhnutným začiatkom, nie zárukou konečného výsledku.
Jeho význam spočíva najmä v tom, že oddeľuje jednotlivé materiálové prúdy a obmedzuje ich znečistenie. Suchý a čistý papier má podstatne lepšiu šancu na materiálové využitie ako papier znehodnotený biologickým odpadom. Podobne je to pri skle, kovoch alebo plastoch, ktoré treba ďalej rozdeliť podľa materiálu a kvality.
Až keď sa vytriedený materiál skutočne recykluje a recyklát nahradí aspoň časť primárnej suroviny, vzniká hlavná časť environmentálneho prínosu. Znižuje sa potreba novej ťažby a spracovania surovín a zároveň sa časť odpadu odkláňa od skládkovania alebo spaľovania.
Slovensko sa posunulo, ale čísla treba čítať poctivo
Údaje použité v našom dokumente ukazujú, že podiel prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu na Slovensku vzrástol z 23 % v roku 2016 na približne 50 % v roku 2022. Miera skládkovania komunálneho odpadu medzi rokmi 2010 a 2022 klesla zo 77 % na 39 %. Enviroportál za rok 2023 uvádza mieru recyklácie komunálnych odpadov 50,3 %.
To je významný posun. Ani tieto údaje však nemožno interpretovať bez vysvetlenia. Časť vývoja ovplyvnili zmeny vo vykazovaní a samotná miera recyklácie ešte nevyjadruje presnú environmentálnu úsporu každej spracovanej tony.
Na jej výpočet by sme potrebovali poznať konkrétny materiál, spôsob zberu a dopravy, straty počas dotrieďovania, použitú technológiu a najmä rozsah, v akom recyklát nahradil primárnu výrobu.
Práve táto presnosť bude pri environmentálnej komunikácii čoraz dôležitejšia.
Čo mení legislatíva ECGT
Smernica (EÚ) 2024/825, známa aj ako ECGT, sprísňuje ochranu spotrebiteľov pred zavádzajúcimi environmentálnymi tvrdeniami. Problémom môžu byť najmä všeobecné formulácie, ktoré navodzujú dojem mimoriadnych environmentálnych vlastností, hoci ich firma nevie preukázať alebo dostatočne vysvetliť.
To však neznamená, že o environmentálnych prínosoch už nesmieme hovoriť. Znamená to, že ich musíme formulovať presnejšie.
Rozdiel je napríklad medzi absolútnym tvrdením „Triedením vždy chránime prírodu“ a vysvetlením, že správne triedenie umožňuje recykláciu a že recyklácia môže znižovať potrebu primárnych surovín, ak sú splnené konkrétne technické podmienky.
Slovo prispieva je v tomto prípade dôležité. Nehovorí o nulovom vplyve ani o automatickom výsledku. Pomenúva pozitívny mechanizmus, ktorý je podporený odpadovou hierarchiou, slovenskými štatistikami aj medzinárodnými hodnoteniami životného cyklu.
Recyklácia nie je bez vplyvov ani na prvom mieste
Poctivá komunikácia musí povedať aj to, čo sa do jednoduchého sloganu často nezmestí. Recyklácia spotrebúva energiu, vodu a ďalšie vstupy. Jednotlivé materiály sa správajú rozdielne a nie každá recyklačná cesta má rovnaký výsledok.
Recyklácia navyše nestojí na vrchole odpadovej hierarchie. Prednosť má predchádzanie vzniku odpadu a následne príprava na opätovné použitie. Najlepší odpad je stále ten, ktorý vôbec nevznikne.
To však neznižuje význam triedenia. Pri odpade, ktorého vzniku sme nedokázali predísť a ktorý už nemožno opätovne použiť, je kvalitné triedenie základnou podmienkou na zachovanie materiálovej hodnoty.
Menej sloganov, viac vysvetľovania
Som presvedčený, že odpoveď na sprísnené pravidlá nemá byť úplné odstránenie environmentálnych tém z komunikácie. Takýto prístup by bol jednoduchý, ale verejnosti ani firmám by nepomohol.
Potrebujeme komunikovať presnejšie, uvádzať podmienky platnosti tvrdení a rozlišovať medzi osvetovým posolstvom a konkrétnym tvrdením o výrobku alebo službe. Nemali by sme sľubovať, že každý vytriedený obal sa recykluje, že recyklácia nemá žiadne emisie alebo že samotným triedením „zachránime planétu“.
Môžeme však vecne povedať, že správne triedenie umožňuje recykláciu a že recyklácia vracia materiály do obehu. Ak recyklovaný materiál nahradí časť primárnej suroviny, môže znížiť potrebu ďalšej ťažby, obmedziť množstvo odpadu určeného na odstránenie a pri mnohých materiáloch znížiť emisie a energetickú náročnosť.
Presne na tomto princípe je postavený aj náš pozičný dokument. Neponúka nový slogan. Ponúka odborné podklady, hranice tvrdenia a odporúčania, ako o triedení a recyklácii hovoriť pravdivo a zrozumiteľne.
Kompletný pozičný dokument OZV NATUR-PACK vrátane slovenských dát, medzinárodných odborných podkladov a použitých zdrojov je dostupný na nižšie uvedenom odkaze.
Pozičný dokument na pozretie: ▶️ Triedenie a recyklácia odpadu prispievajú
k ochrane životného prostredia
Autor blogu: Marek Brinzík, riaditeľ pre komunikáciu a marketing
