NATUR-PACK na 21. ročníku konferencie Packaging Waste and Sustainability Forum 2014 – 1.časť

Už po dvadsiaty prvý krát sa začiatkom marca konala v Bruseli konferencia Packaging Waste and Sustainability Forum. Zástupcovia NATUR-PACKu sa už tradične zúčastňujú tohto podujatia, kde sa každoročne stretávajú zástupcovia Európskej komisie, povinné osoby, výrobcovia obalov, zberové spoločnosti a spracovatelia, asociácie, mimovládne organizácie či iné inštitúcie z odpadového hospodárstva. Konferencia sa zameriava hlavne na obalovú legislatívu v Európe, na nové stratégie a iniciatívy jednotlivých štátov i samotných spoločností v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR), udržateľného rastu či efektívneho využívania zdrojov. Tento rok sa niesol v znamení sumarizácii, predpokladaných zmien a očakávaní. Obidva dni konferencie boli nabité informáciami a prezentujúci boli konfrontovaní aj (nie vždy príjemnými) otázkami z publika. Nakoľko nám konferencia poskytla mnoho zaujímavých informácii, rozhodli sme sa Vám ich poskytnúť po častiach. Prvá časť je zameraná na európsku obalovú legislatívu.

 

Európska Komisia v roku 2013

Prácu Európskej Komisie v roku 2013 nám predstavila Marianne Muller z DG Environment. Európska komisia sa v tomto roku zamerala na „fitness check“ piatich najstarších európskych smerníc (smernice zaoberajúce sa odpadovými vodami, PCB/PCT, automobilmi, batériami a obalmi), na revíziu cieľov smernice o odpadoch, o obaloch a o skládkach, stratégiu nakladania s plastovým odpadom a plastovými nákupnými taškami.

„Fitness check“

„Fitness check“ pre smernicu EPaR 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov pozostávala zo spracovania a vyhodnocovania externých dokumentov ako štúdie, správy, výskumy či konzultácie. V máji 2014 by mal byť na základe tejto kontroly vydaný „Commission Staff Working Paper“, ktorý by mal slúžiť ako podklad pre legislatívne rozhodnutia. „Fitness check“ sa zamerala na efektívnosť z pohľadu plnenia cieľov a z pohľadu analýz nákladov a výnosov, na zosúladenie s ostatnými smernicami ako aj na relevantnosť danej smernice.

Revízia cieľov

Revízia cieľov obalovej smernice pozostávala z online konzultácii v priebehu roku 2013. Do týchto konzultácii sa mohli zapojiť podniky, mimovládne organizácie, občania, ako aj ostatné zainteresované strany. Zo Slovenska sa zapojila jedna organizácia a dvaja občania. V prvej polovici 2014 by mala byť publikovaná štúdia posudzovania vplyvov na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty spolu s návrhom Komisie, ktorý bude slúžiť ako podklad pri tvorbe legislatívy. Medzi oblasti ku ktorým sa bolo možné vyjadriť patrili otázky týkajúce sa zvýšenia cieľov pre recykláciu, určenia materiálov ktoré budú spadať pod danú legislatívu, či potreby rozdeľovania medzi spotrebiteľskými a priemyselnými obalmi. Z konzultácii vyvstala potreba zlepšiť monitorovanie a overovanie údajov zasielaných za jednotlivé členské štáty ako aj štandardizácia metodológie výpočtu miery recyklácie odpadov z obalov.

Stratégia nakladania s plastovým odpadom

Komisia sa rozhodla pracovať na stratégii nakladania s plastovým odpadom, nakoľko plast je od začiatku 20-teho storočia najpoužívanejším materiálom, jeho zvyšky spôsobujú masívne znečistenie morí a oceánov a približne 50 % plastového odpadu v EÚ sa stále zneškodňuje skládkovaním. Nevyužívanie plastového odpadu považuje komisia za mrhanie energiou, peniazmi a v neposlednom rade aj prírodnými zdrojmi. Aj k tejto problematike bola možnosť vyjadriť svoj názor v online konzultáciách v priebehu minulého roku. Výstupný dokument by mal slúžiť ako podklad pri tvorbe týkajúcej sa legislatívy.

Stratégia nakladania s plastovými nákupnými taškami

Viac ako 8 biliónov plastových tašiek bolo v roku 2010 vyhodených v rámci celej EÚ. Z toho priemerne na jedného obyvateľa EÚ pripadalo použitie 198 tašiek, z čoho až 89 % tvorili jednorazové plastové tašky. Aj z tohto dôvodu sa komisia rozhodla venovať aj tejto problematike. Do verejnej konzultácie v roku 2011 sa zapojilo viac ako 15 000 respondentov. V novembri 2013 Komisia prijala legislatívny návrh na zníženie používania plastových tašiek v EÚ. Hlavným cieľom je vysporiadať sa so znečistením morí a oceánov. Hlavné zameranie je na prevenciu, ako na prvý stupeň odpadovej hierarchie. Návrh sa vzťahuje na všetky plastové tašky pod 50 mikrónov. Jednotlivé členské štáty budú musieť prijať opatrenia pozostávajúce napríklad z národných cieľov na zníženie používania plastových tašiek, ekonomických nástrojov či obmedzeniami na trhu. Všetky opatrenia bude schvaľovať Komisia. Predpokladá sa, že ku koncu roku 2014 by mala byť k tejto problematike prijatá smernica.

Ako je vidieť, komisia má za sebou množstvo odvedenej práce, ktorej výsledky by mali byť predstavené verejnosti v priebehu tohto roku. Neostáva nám nič iné, len počkať ako sa jednotlivé zistenia pretavia do európskej i našej legislatívy.

 

EUROPEN – The European Organization for Packaging and the Environment

Virginia Janssens, generálna riaditeľka Európskej organizácie pre obaly a životné prostredie (EUROPEN) prezentovala ciele združenia týkajúce sa zlepšenia environmentálneho vplyvu obalov a balených výrobkov založených na princípe „životného cyklu“ obalov, zabezpečenia voľného pohybu obalov a balených výrobkov v rámci celej Európy, či podpory harmonizácie európskych a národných obalových legislatív. Členmi združenia sú dodávatelia materiálov, výrobcovia obalov, povinné osoby ako aj národné asociácie. Podľa združenia je dôležité neoddeľovať obaly a balené výrobky jeden od druhého, ale riešiť ich ako celok, hlavne v prípade potravín a nápojov.

Toto európske združenie vydalo na začiatku roku publikáciu zaoberajúcu sa štatistikami obalov a odpadov z obalov pre roky 1998 až 2011. V publikácii sa porovnávali nie len rozdielne dosiahnuté ciele pre recykláciu v „starších“ a „novších“ členských štátoch EÚ, ale taktiež sa zameralo aj na porovnanie súčasne platných cieľov v obalovej smernice voči aktuálne dosiahnutým cieľom a cieľom navrhovaných na základe verejných konzultácii z roku 2013. Všetky sledované obalové materiály (papier, kovy, sklo, drevo, plasty) presiahli smernicou stanovené ciele pre recykláciu. Navrhované ciele vyplývajúce z konzultácii by mohli byť reálne dosiahnuteľné pre papier, kovy i sklo. Avšak pre drevo a plasty bude navrhované ciele problematické dosiahnuť, nakoľko návrhy sú stanovené takmer dvojnásobne v porovnaní so súčasne dosiahnutou mierou recyklácie.

EUROPEN požaduje, aby bola obalová smernica primeranou a efektívnou legislatívnou základňou pre zhodnocovanie všetkých odpadov z obalov, aby sa zabezpečila jej plná implementácia vo všetkých členských štátoch, aby sa určili také ciele recyklácie, ktoré sú reálne dosiahnuteľné a berú do úvahy rôzne úrovne a možnosti odpadového hospodárstva jednotlivých členských štátov. Dôležitým krokom je aj zosúladenie metodológie výpočtu cieľov pre recykláciu a ich ohlasovanie, ako aj jednotlivé definície dôležitých pojmov, nakoľko rôzne aplikácie EPR v jednotlivých členských štátoch spôsobujú nezrovnalosti, rozdielnosti a nemožnosť porovnania na európskej úrovni. Podľa EUROPEN by subjekty spadajúce pod EPR mali mať plnú alebo čiastočnú finančnú a organizačnú zodpovednosť za separovaný zber, triedenie a recykláciu/zhodnotenie odpadov z obalov, povinnosti by sa mali plniť individuálne alebo prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) a národné ciele by sa mali dosahovať v spolupráci s obcami a štátmi. Niektorí členovia EUROPEN si zaviedli základné požiadavky z obalovej smernice aj do svojich biznis plánov, či už z dôvodu finančného, environmentálneho alebo proklientského.

 

Municipal Waste Europe

Názory k fungovaniu EPR prezentovala aj Vanya Veras, generálna tajomníčka asociácie Municipal Waste Europe, ktorá zastupuje obce v ich povinnostiach v odpadovom hospodárstve. Podľa jej názoru by mali byť základné požiadavky pre EPR definované na európskej úrovni a základné požiadavky pre OZV na národnej úrovni, nakoľko OZV sú nástrojom na implementáciu EPR. Taktiež sú za jednotnú metódu výpočtu cieľov pre recykláciu a zastávajú názor, že všetky články v reťazci musia spolupracovať a navzájom komunikovať, aby bolo možné navrhnúť fungujúci systém. Taktiež nepodporujú zavedenie cieľov pre prevenciu, nakoľko nie je doposiaľ vymyslený spôsob ich výpočtu, čo je výsledkom obtiažneho merania preventívnych opatrení.

K problematike obalovej legislatívy na európskej úrovni zaznelo veľa podnetných názorov, či už od prezentujúcich alebo od publika samotného. Od tejto tématiky sa odvíjali aj ďalšie príspevky týkajúce sa aplikácie EPR v niektorých členských štátoch, ktoré Vám prinesieme v druhej časti tohto článku.

 

Mgr. Alexandra Grgulová, NATUR-PACK, a.s.

18.3.2014