Zvolíme si optimálnu možnosť na plnenie recyklačných cieľov zo smernice o odpadoch?

V oblasti ďalšieho smerovania odpadového hospodárstva, nás čakajú veľké výzvy. Medzi kľúčové úlohy patrí implementácia Smernice EPaR 2008/98/ES o odpade do nového zákona o odpadoch a do Programu odpadového hospodárstva SR. Aby sa táto nová legislatíva stala reálnymi reálnym nástrojom), cez ktorý sa bude dať v praxi realizovať plnenie jednotlivých cieľov smernice, je nevyhnutné to v pripravovaných dokumentoch zohľadniť tak, aby sa vyhlo stanoveniu  percent  a čísel, ktoré je nereálne splniť.

Keďže už teraz máme s prijatím novej legislatívy značný sklz a reálne nám hrozia sankcie, uvedomujeme si, že tlak je značný. Prioritou pri tvorbe systému by v každom prípade malo byť zohľadnenie všetkých dostupných údajov, faktov a podľa toho by sa primerane mali nastaviť jednotlivé kritériá, s dôrazom na ekonomickú  udržateľnosť pri zefektívňovaní separovaného zberu a recyklácie do roku 2020.

Do úvahy je treba vziať podstatný  fakt, že smernica je záväzná pre každý členský štát EÚ bez ohľadu na to, či členský štát stihol jej implementáciu v stanovenom termíne. Rozhodujúci  je výsledok, ale členský štát má možnosť voľby, akou formou a akými prostriedkami ho dosiahne.

Pre budovanie celého systému separovaného zberu je veľmi podstatné Rozhodnutie Komisie 2011/753/EU zo dňa 18.11.2011, ktorým sa stanovili pravidlá a metódy výpočtu pre dodržiavanie cieľov v roku 2020.  Podľa čl.3 odst.1, Rozhodnutia komisie 2011/753/EU, členský štát  má možnosť  si vybrať jeden variant,  ako bude vykazovať dodržiavanie jednotlivých cieľov určených pre komunálne odpady v čl. 11 odst. 2 písm. a) smernice 2008/98/ESa:

a)      príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo;

b)      príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu z domácností z jedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;

c)       príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností;

d)      príprava na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu;

Z toho titulu je dôležité po analýze zvoliť  tú možnosť, ktorou má Slovensko šancu tieto ciele reálne dosiahnuť. Mala by prebehnúť odborná diskusia, aby sa zvolil najvhodnejší variant a zohľadniť:

  • skutočnosť, že údaje o množstve odpadu na opätovné použitie a recykláciu sa sčítavajú a nevykazujú sa samostatne (50%  spolu, nie z každého odpadu na recykláciu), kde výstupom má byť zníženie množstva komunálneho odpadu na polovicu, určeného na zneškodnenie
  • výrazné regionálne rozdiely a špecifiká
  • potrebu zjednotiť evidenciu komunálneho odpadu a domového odpadu tak, aby mala reálnu výpovednú hodnotu
  • potrebu zjednotenia pojmov

Termínom, dokedy tak musíme urobiť, je podľa čl.3, odst. 5 Rozhodnutia Komisie 2011/753/EU august 2012.

Priamo s vyššie uvedeným, súvisia aj  niektoré závery štúdie: „Analýza zloženia zmesového komunálneho odpadu a metodika odberu vzoriek“, ktorú v spolupráci s Mestom Košice a spoločnosťami NATUR-PACK, a.s. a KOSIT, a.s., zrealizoval kolektív Technickej univerzity v Košiciach, Hutníckej fakulty, Katedry neželezných kovov a spracovania odpadov pod vedením prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc.

Štúdia sa venovala materiálovej analýze zmesového komunálneho odpadu v lokalite Košice. Metodika a optimálny postup materiálovej analýzy zmesového komunálneho odpadu sa  stanovili na základe overených praktík  vo viacerých európskych mestách. Realizovali sa štyri kampane, v každom ročnom období v mestských lokalitách, ktoré boli vybrané z hľadiska zástavby, populácie a typov používaných kontajnerov na zber komunálneho odpadu.

Oblasť bola rozdelená na 3 lokality :

  • sekcia rodinných domov
  • sídlisková sekcia
  • zmiešaná sekcia

Vo všetkých lokalitách je funkčný separovaný zber papiera, skla, plastov a kovov.

Z výsledkov analýzy je jednoznačné, že najväčší podiel z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu má v každom ročnom období BRKO – 48,64% (s výraznejšie vyšším podielom v domovej zástavbe ako v sídliskovej) – tento záver by mohol naznačovať, ktorý z možných variantov by bolo vhodné vybrať, kde sú značné rezervy a pozornosť zamerať na kompostovanie (prioritne domáce, prípadne lokálne kompostovanie).

Ďalším zaujímavým záverom je pomerne vysoký výskyt papiera, čo je predpoklad na rozšírenie – zahustenie zberu tejto komodity.  U plastov je prekvapivý  napríklad podiel fólie – 6,97%, kde tento záver je možné využiť a nasmerovať  obyvateľov, aby sa aj tento druh plastov umiestňoval v kontajneroch, prípadne vreciach,  určených na separovaný zber, kde sa prevažne nachádza PET, čo dokazuje pomerne nízky percentuálny podiel – 1,87%, nachádzajúci sa v skúmanom zmesovom komunálnom odpade.  Z analýzy vyplynulo viacero zaujímavých záverov, z ktorých niektoré vyvracajú (napr.: nízky obsah PET a elektroodpadu v komunálnom odpade), iné potvrdzujú dlhodobo akceptované konštatovania (napr.: vysoký obsah bioodpadu v komunálnom odpade), ktoré sú premietnuté v jednotlivých východiskových dokumentoch.

Pri analýze sa zvlášť u jednotlivých komodít skúmal aj podiel obalov, čo má rovnako vysokú výpovednú hodnotu. U skla sa vyskytovalo výlučne obalové sklo s celkovým podielom 4,52 % zo skúmaného komunálneho odpadu. Kovové obaly tvorili podiel 1,92 % a VKM 1,19 %.

Z vyššie uvedeného  je zrejmé, že každý región môže mať svoje špecifiká, preto by bolo vhodné vykonať podobnú analýzu v každom väčšom územnom celku. V Košiciach sa pomocou tejto analýzy odkryli  ďalšie možnosti nastavania logistiky separovaného zberu odpadu. Aby bol celý výstup komplexný, je potrebné vykonať podobnú analýzu aj z veľkorozmerného  odpadu (privážaného vo VKK), vyseparovaného odpadu v rámci separovaného zberu (kontajnerový a vrecový zber),  „podobného odpadu“ – IaC – (odpad z úradov, inštitúcií, drobných živnostníkov, obchodníkov a pod.), prípadne príslušného druhu odpadu umiestneného v zberných dvoroch.

Prvý, významný  krok je splnený a naznačil rezervy a ďalšie smerovanie k tomu, aby sa zbytočne naslepo  nevenovali investície a pozornosť  nepodstatným komoditám, prípadne formám zberu (maximálne ich využiť ako doplnkové  pri motivácii detí v procese zvyšovania environmentálneho povedomia).

Z komplexnejšieho záberu, keďže je avizované, že verzia zákona o odpadoch je takmer vo finálnej podobe a POH bol už Vládou SR schválený, bolo by na mieste skúsiť  pozrieť sa na veci z tohto uhla pohľadu. Reálne výstupy z praxe by mali pomôcť zvoliť jednotnú metodiku a navigovať  smerovanie k reálnemu splneniu cieľov smernice, aj keď sa zdá, že rok 2020 je ešte príliš vzdialený.  Systém však nastavujeme práve teraz.

Mgr. Renáta Miháliková, PhD.

NATUR-PACK, a.s.