Konzultácie EK o cieľoch recyklácie odhalili nejednotnosť krajín v environmentálnej politike

Krajiny Európskej únie využívajú pre ciele v odpadovom hospodárstve rôzne legislatívne nástroje. Nové ciele by mali byť jednotnejšie a reflektovať ekonomické možnosti členských štátov.

V súčasnosti sa prehodnocujú ciele týkajúce sa opätovného použitia a recyklácie odpadu a odklonu odpadu od skládkovania, ktoré sú ukotvené v súčasných právnych predpisoch EÚ o odpade. Ich snahou je transformovať odpadové hospodárstvo smerom k environmentálnemu a udržateľnému hospodárstvu.

Pre vytvorenie hospodárstva s efektívnym využívaním zdrojov sa podľa dokumentu „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“ a „Návrhu 7. Environmentálneho akčného programu“ vyžaduje do roku 2020:

  • lepšie predchádzanie vzniku odpadu,

  • zvýšenie recyklácie a opätovného použitia na maximálnu možnú úroveň,

  • obmedzenie spaľovania len na nerecyklovateľné materiály,

  • postupné znižovanie množstva odpadu ukladaného na skládky odpadov až na minimálnu možnú úroveň.

Revízia cieľov odpadovej politiky

V rámci prehodnocovania odpadovej politiky a legislatívy EÚ sa prehodnocujú tri zložky a jednou z nich je aj predmet tejto konzultácie – Revízia kľúčových cieľov v odpadovej legislatíve EÚ, ktorá zahŕňa prehodnocovanie cieľov stanovených v Rámcovej smernici EPaR 2008/98/ES o odpade, v Smernici EPaR 99/31/ES o skládkach odpadov a Smernici EPaR 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, nielen vo vzájomnom kontexte, ale aj v súvislosti s efektívnym využívaním zdrojov a cieľmi stanovenými v Iniciatíve v oblasti surovín.

Od 4. júna do 10. septembra 2013 bolo možné v on-line diskusii zaujať svoje stanovisko v dvoch rovinách. Dotazník v prvej časti bol určený pre európskych občanov, ktorí sa chceli k téme nakladania s odpadmi vyjadriť. Druhá časť bola určená pre stanovisko podnikov, mimovládnych organizácií a iných zainteresovaných strán.

V jednotlivých oddieloch boli zadefinované návrhy na revíziu, pričom bol daný priestor aj na pridanie vlastných návrhov, ak sa nenachádzali medzi identifikovanými problémami. Ďalej boli navrhnuté riešenia, ku ktorým bolo možné priradiť dôležitosť, do akej miery ho považujete za prioritné, vhodné.

 

 

Odlišné metódy neumožňujú korektne porovnať výsledky

Ako hlavný problém, ktorý sa prelínal všetkými oblasťami a odráža realitu, bol nejednotný zber dát v jednotlivých členských štátoch, nejednotnosť „vstupných údajov“. Tým vlastne porovnávame neporovnateľné a výsledky nie sú objektívne.

V súvislosti s Rámcovou smernicou o odpadoch je napríklad poukázané na problémy:

  • Štyri metódy uvedené v rozhodnutí Komisie o výpočte metódy 2011/753/EÚ, ktorými možno ciele na prípravu na opätovné použitie a recykláciu dosiahnuť, nie sú ekvivalentné

  • Nie je jednotná definícia odpadu z domácností

  • Polemika, či je potrebné rozšíriť ciele aj na ďalšie komodity

  • Ako zabrániť, aby kvantitatívny cieľ nešiel na úkor kvality vytriedeného materiálu určeného na recykláciu

Ako ďalej v obaloch?

Z hľadiska obalovej problematiky konzultácie identifikovali niekoľko zaujímavých problémov a zistení, napríklad:

  • Významné sú rozdiely v spôsobe podávania správ jednotlivými členskými štátmi. To je spôsobené najmä
    - možnosťou troch rôznych metód výpočtu množstva obalov uvedených na trh
    - hranicou, kedy sa považuje materiál v jednotlivých štátoch za zrecyklovaný
    - vykazovaním recyklácie v súvislosti s exportom.

  • Problémové je určenie množstva obalového materiálu na recykláciu pri spoločnom zbere s neobalovými komoditami, čo je aj prípad Slovenska.

  • V niektorých krajinách zaviedli minimálnu prahovú hodnotu, pod ktorú nie je potrebné plniť limity recyklácie (200 kg SK). V štatistike sa tak neobjaví reálne množstvo obalov uvedených na trh.

  • Niektoré krajiny sa zamerali na využitie odpadov z obalov od obchodu a priemyslu, nie z domácností.

  • Prehodnocuje sa, aké kritérium zvoliť na stanovenie limitu recyklácie a zhodnocovania pre jednotlivé komodity vo vzťahu k životnému prostrediu.

  • Obrovský rozdiel v jednotlivých krajinách je v znášaní nákladov na recykláciu „výrobcami“, kde je rozpätie takmer od 0% - 100%.

V navrhovaných riešeniach sa pozornosť venuje aj prevencii a zavádzaniu opakovane použiteľných obalov. V závere „obalového bloku“ bolo potrebné navrhnúť percentuálne ciele recyklácie pre jednotlivé komodity v časovom horizonte do roku 2025.

 

Výstupy budú o rok

Výstup z týchto konzultácii predstaví Komisia v roku 2014. Zahrňovať bude kľúčové možnosti rozvoja cieľov a návrhy politiky v oblasti odpadu, ktoré môžu zjednodušiť právne predpisy v jednotlivých členských štátoch. Zostáva dúfať, že prehodnotené ciele budú kopírovať reálne možnosti trhu a vidina recyklujúcej spoločnosti bude úzko prepojená s ekonomickými možnosťami nielen EÚ ako celku, ale i jej jednotlivých krajín.

 

30.9.2013