Nejasná evidencia obehov opakovane použiteľných obalov

Výrobca vyhradeného výrobku je povinný v zmysle § 27 ods. 4 písm. h) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať ministerstvu životného prostredia (ďalej len „MŽP“) ustanovené údaje z nej. Evidenčné a ohlasovacie povinnosti za svojich výrobcov má aj organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), a to podľa § 28 ods. 4 písm. d) zákona o odpadoch.

Od 1. januára 2021 nadobudli účinnosť niektoré časti vyhlášky č. 317/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „evidenčná vyhláška“). Bod 6. a 7. upravujú § 15 a naň nadväzujúcu prílohu č. 16 evidenčnej vyhlášky. Určite ste už o tejto zmene počuli, ide o zavedenie povinnosti vedenia evidencie obehov opakovane použiteľných obalov a podávanie ohlásenia z tejto evidencie. V praxi to znamená, že do tlačiva „Ohlásenie o obaloch uvedených na trh v Slovenskej republike a plnení miery zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov“ (ďalej len „ohlásenie“) pribudla Tabuľka č. 3.

Tabuľka č. 1 – časť tlačiva Ohlásenie

Zdroj: Tabuľka č. 3, Príloha č. 16 k evidenčnej vyhláške

Vzor tlačiva tohto ohlásenia je uvedený v prílohe č. 16 evidenčnej vyhlášky a podávajú ho za obdobie kalendárneho roka:

  • výrobca obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne,
  • OZV pre obaly a
  • výrobca obalov podľa § 54 ods. 6 zákona o odpadoch.

Termín na ohlasovanie údajov je do 28. februára nasledujúceho roka. Ak sa Vám tento termín zdá vzdialený, treba myslieť na to, že Ohlásenie sa vypĺňa na základe evidencie o obaloch, ktorú výrobca obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV pre obaly a výrobca obalov podľa § 54 ods. 6 zákona o odpadoch, vedú podľa obalových materiálov priebežne počas kalendárneho roka.

Viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať MŽP údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje je jednou zo základných povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Ak si výrobca obalov zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len „RZV“) prostredníctvom OZV, údaje z evidencie o obaloch zasiela kvartálne tejto OZV a tá na základe podkladov získaných od klientov v priebehu roka, do 28. februára nasledujúceho roka, vypracuje a odošle MŽP ohlásenie za všetkých ňou zastúpených výrobcov obalov.

Výrobcovia obalov, ktorí si chcú povinnosti plniť zodpovedne a napĺňať systém správnymi údajmi, sa nás ako OZV pýtajú, ako majú evidovať obehy a napĺňať túto novú evidenčnú požiadavku, ak:

    1. evidenciu obalov vedú na základe nakúpených a vyskladnených obalov, z ktorej výrobca nevie rozlíšiť, či zo skladových zásob odišiel obal použitý prvýkrát alebo už x-krát. Rovnako po navrátení obalu nevie rozlíšiť, o aký konkrétny obal (obal č 1, 2, 3) sa jedná, ktorý mu bol navrátený (napr. fľaše, prepravky, palety),
    2. evidenciu obalov vedú ako skladovú zásobu, kedy obal je vyskladňovaný na balenie tovaru za radom a nie na základe toho, komu patria, t. j. výrobca obalov nerozlišuje, že paleta č. 1, na ktorú balí svoj tovar, je jeho alebo spoločnosti, pre ktorú balí, a rovnako nevie skontrolovať, či sa mu jeho paleta č. 1 vráti (napr. palety, plastové prepravky),
    3. využívajú opakovane použiteľné obaly, pri ktorých nevedia rozlíšiť, či už boli prvýkrát uvedené na trh (obaly nakúpené pred vznikom povinnosti skladované s obalmi už uvedenými na trh), v prípade, ak sa evidencia o počte obehov všetkých opakovane použiteľných obalov v danom kalendárnom roku vzťahuje k uvedeniu na trh,
    4. využívajú opakovane použiteľné obaly, pre ktoré nie sú výrobca,
    5. využívajú systém prenajímaných obalov, a nevedia určiť, kto je v tomto prípade zodpovedný za evidenciu obehov – spoločnosť, ktorá prenajíma obal na balenie alebo spoločnosť, ktorej obal na balenie nepatrí (napr. systém prenájmu paliet, plastových prepraviek)?

Otázky v mene výrobcov obalov sme písomne naformulovali a v marci 2021 zaslali MŽP, do dnešného dňa však bez odpovede.

A prečo vlastne pribudla tabuľka č. 3? (Za všetko môže EÚ.)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/665, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie 2005/270/ES stanovujúce formáty, ktoré sa vzťahujú na databázový systém podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“), definuje „obeh“ ako použitie, ktoré absolvuje opakovane použiteľný obal od chvíle, keď je uvedený na trh spolu s tovarom, ktorý v ňom má byť zabalený, či na účely jeho ochrany, manipulácie s ním, jeho dodania alebo prezentácie, a to až do chvíle, keď je v rámci systému opakovaného použitia obalov odoslaný späť na opätovné použitie s cieľom opakovane ho uviesť na trh spolu s predmetným tovarom. V preambule vykonávacieho rozhodnutia sa uvádza, že pri formátoch nahlasovania údajov o opakovane použiteľných obaloch by sa malo prihliadať na informácie o opakovane použiteľných obaloch uvedených na trh po prvýkrát a o počte obehov daného obalu za rok, čo je nevyhnutné na určenie podielu opakovane použiteľných obalov v porovnaní s jednorazovými obalmi. Keďže s opakovane použiteľnými spotrebiteľskými obalmi možno počítať aj v kontexte cieľov v oblasti recyklácie, treba náležite rozlišovať aj medzi opakovane použiteľnými spotrebiteľskými a inými opakovane použiteľnými obalmi (t. j. skupinovými a prepravnými). Jednoduchý priemer percentuálnych bodov, ktoré predstavujú podiel opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov v každom z predchádzajúcich troch rokov možno odpočítať od cieľov recyklácie stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) a h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“). Rovnaký postup sa uplatňuje pri jednotlivých obalových materiáloch. Znamená to, že ak by SR preukázala za roky 2022, 2023 a 2024 priemerný percentuálny podiel opakovane použiteľných spotrebiteľských obalov na úrovni 3 %, mohla by si dosiahnutými percentami upraviť úroveň cieľa „najneskôr do 31. decembra 2025 recyklovať aspoň 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov“ na 62 %. Článok 5 ods. 2 smernice o obaloch umožňuje takto upraviť cieľ recyklácie najviac o 5 %.

Tabuľka č. 2 – formát nahlasovania na účely úpravy mier recyklácie v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice o obaloch

Zdroj: Tabuľka 2, PRÍLOHA I Vykonávacieho rozhodnutia

Tabuľka č. 3 – formát nahlasovania opakovane použiteľných obalov

Zdroj: Tabuľka 3, PRÍLOHA I Vykonávacieho rozhodnutia

Na papieri to vyzerá zdanlivo jednoducho. Údaje o hmotnosti obalov po prvýkrát uvedených na trh vypĺňajú výrobcovia už dlhé roky. Ani údaj o opakovane použiteľných obaloch nie je komplikovaný. Problém predstavujú obehy a na ne nadväzujúci údaj o celkovej hmotnosti obalov, ktorý predstavuje súčin hmotnosti obalov a počtu obehov daných obalov. Ak by za každý materiál bol iba jeden typ (rovnaká hmotnosť) opakovane použiteľného obalu, jednoducho by sa vynásobilo číslo zo stĺpca 6 alebo 7 číslom zo stĺpca 9 alebo 11. Ale v praxi to tak nie je a výrobcovia používajú rôzne veľké (teda aj rôzne ťažké) obaly z rovnakého materiálu, ktoré počas roka absolvujú rôzny počet obehov. Na získanie relevantných čísel by museli výrobcovia zabezpečiť inteligentný systém sledovania pohybu každého druhu opakovane použiteľného obalu (napr. označovanie a skenovanie kódov RFID, čiarových kódov, QR kódov a pod.) a tomu prispôsobiť aj evidenciu, ktorú zasielajú v zmysle zákona o odpadoch a evidenčnej vyhlášky. Tabuľka č. 3 prílohy č. 16 evidenčnej vyhlášky by tak nemala 9 riadkov, ale násobne viac, aby bolo reálne vyčísliteľné, koľko ton materiálov výrobcovia ušetrili tým, že začali používať opakovane použiteľné obaly namiesto jednorazových. A koľko ton prepočítaných na % si SR môže odpočítať od cieľov recyklácie.

Ak chce SR využiť inštitút upravenej úrovne cieľov recyklácie a počítať s relevantnými údajmi, malo by MŽP vydať usmernenie alebo metodiku, v ktorej bude popísaný postup, ako majú výrobcovia obalov postupovať. Motivácia výrobcov k zavádzaniu inteligentných systémov sledovania pohybu tovarov a obalov by viedla k zreálneniu čísel, aby sa do evidencie nedostávali len kvalifikované odhady alebo údaje o priemernej životnosti opakovane použiteľných obalov. Údaje z evidencie sa v konečnom dôsledku dostanú v podobe Ohlásenia na MŽP a odtiaľ Komisii, takže je v záujme MŽP, aby výrobcov navigovalo tým správnym smerom.

Ing. Adela Miko Zmeková

environmentálna konzultantka, NATUR-PACK, a.s., Bratislava

 

Ďalšie články