Vyriešime problém s nezazmluvnenými obcami?

Aj v oblasti odpadového hospodárstva je v súčasnosti témou číslo 1 koronavírus. To však nemení nič na skutočnosti, že dnes (19. marca 2020) je na Slovensku stále takmer 90 obcí s viac ako 85.000 obyvateľmi, ktorí nemajú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV). OZV v obci financuje náklady na triedený zber, ktoré už nemôže obec platiť z miestnych daní a poplatkov. V niektorých regiónoch sa kopia vrecia s vytriedeným odpadom a riešenie situácie je v nedohľadne.


Ako tento problém vznikol som písal vo svojom predchádzajúcom blogu "Prečo obce zostali bez OZVčiek?". MŽP SR by malo najneskôr zajtra (20. marca 2020) zverejniť dáta pre výpočet trhových podielov OZV. Situácia sa možno pre tento rok vyrieši a upokojí.


Otázka však je, či sa vieme takejto situácii, ktorá sa opakuje v rôznej miere každý rok, vyhnúť. Odpoveď dáva najnovšia štúdia Inštitútu environmentálnej politiky s názvom "Ako pretriediť triedený zber".


Jedným z identifikovaných problémov systému triedeného zberu je vysoká miera nestability systému na úkor obcí. Podľa štúdie, od roku 2016 až 99 obcí menilo svoju OZV tri krát, 4 obce až štyrikrát. V roku 2019 si OZV vymenilo 400 obcí, t.j. každá ôsma obec na Slovensku. Ja len dodám, že k zmenám neprichádzalo iba na prelome rokov, ale k výmene OZV dochádzalo ešte v apríli 2019 čo má vždy vplyv na nastavený systém zberu pre daný rok.


IEP navrhuje tento problém riešiť tak ako ho rieši väčšina krajín, v ktorých je nastavený konkurenčný systém OZV, a to aplikáciou systému zdieľaných nákladov. Štúdia priamo odporúča zaviesť rakúsky systém, ktorý by zabezpečil väčšiu stabilitu systému.


V praxi systém funguje tak, že rakúske koordinačné centrum Verpackungskoordinierungsstelle losovaním prideľuje OZVčkam jednotlivé regióny, v ktorých OZV zabezpečuje svoje povinnosti. Dôležitým faktorom je, že sa na financovaní systému následne podieľajú všetky OZV objektívne podľa svojich trhových podielov a v rámci jednotlivých prúdov odpadov. Každá OZV teda financuje náklady v "lacných" aj v "drahých" obciach, podľa toho aké objemy vyhradených výrobkov uvádzajú ich výrobcovia na trh.


OZV o obce nesúťažia. Trhové podiely sa prepočítavajú elektronicky každý mesiac a transparetne sa zverejňujú. Problém s nezazmluvnenými obcami v Rakúsku v podstate neexistuje.


Systémy zdieľaných nákladov fungujú aj v ďalších krajinách ako je Nemecko alebo napríklad Litva. Naopak systém jedna obec - jedna OZV je slovenským unikátom. Verím, že po rokoch trápenia sa s aplikáciou tohto systému a jeho neustálym úpravám sa štúdia stane podkladom pre zásadnú reformu fungovania systému triedeného zberu, do ktorej sa nové vedenie MŽP pustí.

 

RNDr. Michal Sebíň, PhD.

riaditeľ

OZV NATUR-PACK

Ďalšie články